Září 2011

Rozpadnuté náušnice a iné nešťastia

26. září 2011 v 21:24 | nat |  diary
Samozrejme, nadpis berte prosím vás s rezervou :)

Tak tento víkend bol dosť divný. Fakt mi takmer nič nevychádzalo. To naozaj chcem až tak moc, ísť sa pomaly raz za 2 mesiace zabaviť? Veď to potrebujeme všetci. Odreagovanie. Stretnúť ľudí. Vyobliekanie sa, nech sa je na čo pozerať. Jednoducho babské veci. Keď sa dievča oblečie inak ako do teplákov a tenisiek, nemusí to predsa znamenať že je hneď "pipka". Veď je to vnútri tá istá osoba. Nechodí sa zabávať predsa do kostola. Myslím len, že každému sa páči, keď sa na neho pozerajú pohľadom, ktorý značí záujem.
Ale o to by ani nešlo. Mám rada, keď sme samy, no proste.. potrebujem byť aj inde. Nie často, naozaj toho nechcem veľa.

Jednoducho som rada, že tento víkend skončil, lebo ma dokázali rozčúliť aj také veci, ako rozpadnuté náušnice za 2 €. A to sa mi stáva fakt ojedinele, neviem čo to bolo. Len preháňanie maličkostí, ktoré by mi inokedy vôbec nevadili, ale keď sa to naraz zosype, nie je to nič moc. Nebudem teraz menovať tie veci, asi by ma to ešte viac deprimovalo.
Asi vždy keď sem niečo napíšem, príde mi to potom bezpredmetné. Možno to je preto, že to moc neviem povedať normálne, naživo. Keď už hej, vždy sa rozplačem :D. Ale vždy, keď sem napíšem, cítim sa lepšie. A to je asi podstata toho všetkého.

Nat


Malý Alex už nie je malý

17. září 2011 v 9:18 | nat |  photos
Raz tu už bola jeho fotka za mlada (tento článok). Teraz už trošku povyrástol. A aj keď stále nie som nadšená (slabý výraz) z toho, že je u nás, prečo ho neodfotiť. Šlo to ťažko, stále kdesi behal, hýbal sa..no čo už :)
Inak, ak ste si nevšimli tú prosbu v menu tak vám ju dávam do pozornosti ;)




Len a len prispôsobovanie

5. září 2011 v 20:37 | nat |  diary
Neviem prečo, vo väčšine prípadov prispôsobujem. Pre ostatných, aby boli oni spokojní. Veď čo tam po mne...
Musím sa naučiť konať viac asertívne. Povedať to čo chcem, nenásilne, tak aby sa pochopilo, že to nemyslím v zlom. Ale hlavne to povedať. Svoj názor.
Aj keď sa možno niekto urazí, keď nebude po jeho. Och, čo s takými povahami. Časom si dúfam zvyknú, že nie všetci sa im musia vždy podkladať, aby si ich nepohnevali. Veď...sme so všetci rovní nie? A ak každý chce niečo iné, tak prečo to mám byť zase ja, kto ustúpi?
Na druhej strane, to, že sa prispôsobujem, asi nevidí veľa ľudí. Čo tí ostatní urobia pre mňa? Málokedy niečo. No čo už.
Hŕstka z môjho okolia sa však prispôsobí aj mne. To si vážim.
Krátky článok, krátka myšlienka, ale predpokladám dlhé realizovanie.

*Bee positive* napriek všetkému