Červen 2010

Jednoducho...covery ;)

21. června 2010 v 22:03 | nat |  music
Počúvam si hudbu, počúvam...a zrazu...

U mňa prišla na rad téma covery skladieb. Podľa mňa sa dajú deliť na základné dva typy:

1. Staré piesne prespievané do modernejšej podoby, ale v podstate s rovnakou atmosférou, čo je dobré, pretože si treba pripomínať hudbu, ktorá bola kedysi úspešná :) a k tomu typické dve videá, Skladba Sway najkôr pôvodná, ktorú naspieval Dean Martin, a potom novšia verzia od Pussycat Dolls. Pamätám si ako som na tej druhej nesmierne ulietala :)



 --> určite sú obidve veľmi podobné, takže nie je si nejako vyberať:) Jednoducho, úžasná skladba :)

2. a tzv. "covery po svojom" . Proste z jednej je urobená nejaká úplne iná (a v podstate rovnaká:D) ...Napadlo ma to, lebo táto re-edícia skladby sa mi nesmierne páči. Takže pôvodná skladba Whatever You Like od T.I. a druhá, ktorú si prerobila Anya Marina.



--> myslím si, že Anya je v takomto štýle skladieb jednoducho geniálna. Nemám čo dodať, je ťažké neobľúbiť si ju :))

Všetko bolo povedané :D Tak zase nabudúce :)

:-***




Povedz to fotkou

20. června 2010 v 22:19 | nat |  diary
Zbožňujem, keď to tak môžem povedať. Veď ten bezvýznamný malý obrázok pre mňa toľko znamená. To sú jednoducho spomienky. Pri tých "malých a bezvýznamných" si vždy uvedomím, čo všetko mám, za čo všetko môžem byť vďačná, čo nechcem stratiť, a preto si to vážim.
ja

Chvalabohu, žijem tu a teraz, v svete kde (takmer) každý má pri sebe stále foťák. Proste mobil. A vďaka nemu si všetko zdokumentujem, neskôr môžem byť "preemotivovaná", pozerať na tie fotky tak dlho ako budem chcieť a priblblo sa usmievať na display. Každopádne, nádherný pocit.

Najkrajšie sú aj tak tie "toto-chce-fotku" momenty. Sú to nazabudnuteľné zážitky, ktoré budem mať v pamäti dosť dlho, ak nie aj do konca života.

A preto: fotiť, fotiť, fotiť. :)

Mám chuť ...

16. června 2010 v 22:15 | nat |  diary
Mám chuť len tak písať a písať.

Mám chuť zmeniť si design, pretože tá ružová mi už lezie na mozog.

Mám chuť si zajtra blicnúť od školy.

Mám chuť na prechádzku s niekým, s kým mi bude dobre.

Mám chuť (na druhej strane) byť len tak doma a ležať na posteli.

Mám chuť objavovať na youtube nové skupiny.

Mám chuť na viac voľného času, ktorý môžem stráviť s priateľmi.

Mám chuť si obliecť zajtra šaty, a preto dúfam, že bude pekne.

Mám chuť spoznať sa s ním.

Mám chuť nechať si zapletené vlasy, tak ako mi ich krásne spravila kamoška.


Toľkoto myšlienok sa mi teraz preháňa hlavou. Aj viac by sa našlo, len neviem či by ich niekto čítal:) Niekedy sa čudujem ako ich môžem vnímať všetky naraz, a predsa tam sú. Momentálne teraz však asi nebudem robiť nič z toho, len si zachvíľu ľahnem a pôjdem do postele. Aspoň jedeň deň sa skúsim trochu vyspať. ... ... ... písané pred hodinou, takže sa asi až tak dobre nevyspím. Ale nevadí, zajtra asi vážne do tej školy nepôjdem:D

Tento článok bol len zdelením mojich pocitov. Za prípadné sklamanie autor neručí, necháva si právo po prečítaní na akékoľvek emócie :D
Mmch krásny zvyšok týždňa :)

keep

A letným hitom 2010 sa stáva...

12. června 2010 v 14:01 | nat |  music
avatar

Dajme tomu, že keď sa povie leto 2009 tak si ako prvé spomeniem na Sexy bitch alebo aj dajme tomu I gotta feeling a Poker face... Potom to síce liezlo naozaj odvšadiaľ, ale to je to riziko:)

Akurát včera sme rozmýšlali, že toto leto (fajn, je len jún, ale aj tak;)) ešte nie je výrazne úspešný tzv. "letný hit" . Som zvedavá koľko takých skladieb, ako sú vyššie spomínané, sa tento rok tak vryje do hlavy.

Mne sa ako typické pre leto páči napr. song, ktorý reprezentoval tento rok Francúzsko na ESC, t.j. "Jessy Matador - Allez! Ola! Olé!" . Pochybujem však, že z neho bude niečo väčšie, aj keď možno...veď je to aj futbalová hymna či čo...tak sa uvidí. Nevadí. Budem ho počúvať aspoň ja:)




No ale naozaj neviem, veď na konci augusta to budeme vedieť všetci. Nejaké tipy? :)
(Ak to niekto vôbec číta, ale neberte mi ilúziu, baví ma to tu;))

:-***

Season FINALE

9. června 2010 v 17:58 | nat |  film
Síce...Už dávno som to chcela napísať, len som zabudla. A keďže som si dneska spomenula, doľahli na mňa opäť emócie, takže:

FINÁLE GREYS ANATOMY BOLO NESKUTOČNÉ....konečne som to vykričala zo seba:D

ga



Celé tie dva posledné diely som pozerala s takým záujmom, ako už dávno nie žiaden seriál či film. Jeden šokujúci okamžik za druhým. Pár krát som mala naozaj lesklé oči, nedalo sa inak. Trochu sa tam postrielalo, poumieralo...jednoducho scenáristi odviedli kus dobrej práce. Úprimne, mysela som že po dieli v ktorom zomrel Denny, už žiadny nebude "ten" diel. Toto to však rozhodne minimálne dobehlo, ak nie aj prekonalo. 
A mmch aj na stránkach Entertaiment Weekley vyhrala GA cenu za celkovo najlepší koniec série (aj nejaké tie ďalšie ocenenia). Takže to bude asi naozaj pravda, nie len môj subjektívny pocit;)

ga1
zdroje obr.:

Neskutočne som zvedavá na ďalšiu sériu. Netuším ako to vydržím...a dúfam, že to bude stáť za to. :)

:-***

Smútok? ..ale nie sám:)

3. června 2010 v 21:24 | nat |  diary
Šťastie treba zdieľať, smútok si nechať pre seba.

Alebo ani nie? Niekde som dneska počula túto vetu...tú prvú časť úplne podporujem, ale tá druhá...

Súhlasím, pretože:
Takto nezaťažujem priateľov svojimi problémami. Neničím im náladu, pretože viem, že to budú prežívať so mnou.

Nesúhlasím, pretože:
Potrebujem to niekomu povedať. Samozrejme nie hocikomu, len tým čo dôverujem. Inak ma ten smútok potom môže ubíjať, a keď ho budem nosiť len v sebe, je pravdepodobné, že sa to prejaví niekde inde. Nečakane vybuchnem napríklad. Alebo sa budem smiať len navonok, perami ako sa hovorí...a oči zostanú smutné. To je ten najhorší smiech aký môže byť, podľa mňa.
A ďalšia vec..keby sa nejaký môj priateľ trápi, určite by som to chcela vedieť. Nejako sa to už nakoniec vyrieši:)

Takže...Sami vidíte ako mi to vyšlo. Možno na to máte iný názor, to je však už na vás:)

feel lucky